Hodváb je po celé stáročia považovaný za jednu z najvzácnejších textílií. Nosenie odevov

z hodvábu bolo v minulosti výsadou len najvyšších spoločenských vrstiev. Viete však,

odkiaľ tento exkluzívny materiál pochádza?

 

AKO VZNIKÁ HODVÁB?

 

Hodváb (lat. Bombyx, angl. Silk,) je tvorený prírodným vláknom, z ktorého sa tká samotná

textília. Typický krásny lesk hodvábu je dôsledkom trojhrannosti hodvábneho vlákna, ktorý

odráža lúče svetla. Vlákno pochádza zo zámotku Priadky morušovej (z lat. Bombyx mori),

nočného motýľa,  ktorý sa živí listami moruše, avšak vo voľnej prírode sa tento druh už

nevyskytuje. 

 

Hodvábne zámotky producenti predávajú výrobcom hodvábu, ktorí ich najskôr roztriedia

podľa veľkosti, farby a tvaru. Všetky tieto parametre ovplyvňujú kvalitu hodvábu resp.

hodvábnej látky. Následne zámotky prechádzajú umývaním a sušením, po ktorom nastáva

“rozmotanie” vlákna. Z jedného zámotku je možné odvinúť až 800 m jemného vlákna. Pre

ďaľšie spracovanie a tvorbu surového hodvábu je potrebné spojiť 3 vlákna do jedného,

pretože pôvodné vlákno zo zámotku je príliš tenké. Zo spradeného vlákna sa tkaním

získava hodvábna látka, ktorá sa následne farbí a potláča nádhernými vzormi. Čím je

vyššia hustota vtkaných vlákien, tým je textília ťažšia, kvalitnejšia a drahšia.

Sušenie hodvábnych zámotkov

 

Hodváb je výnimočným materiálom pre svoj nádherný hodvábny lesk a vlastnosť,

ktorá je veľmi zriedkavá, v chladnom počasí udržiava teplo a hreje, v horúcom

príjemne chladí.

 

HISTÓRIA HODVÁBU

 

Zaujímavá história hodvábu je pre väčšinu ľudí neznáma. Číňania viac ako 2000 rokov

tajili process výroby a spravili z hodvábu jedno z najstráženejších tajomstiev v histórii.

Existuje mnoho príbehov o jeho objavení, najčastejšie sa však traduje legenda o Leizu,

manželke slávneho Žltého cisára, ktorý vládol v Číne okolo roku 3000 BC.

Keď sa jedného dňa prechádzala v záhradách kráľovského paláca, všimla si stromy moruše, 

 

ktoré boli zničené húsenicami a posiate bielymi kuklami. Pozbierala niekoľko zámotkov a 

išla si oddýchnuť pri šálke čaju. Zrazu jej jeden zámotok padol do horúceho nápoja a začal

sa uvoľňovať. Keď ho chytila, zistila, že si vlákno môže ľahko ovinúť okolo prsta. Presvedčila

svojho manžela, aby jej dovolil pestovať priadku morušovú a následne vymyslela spôsob ako

z týchto tenkých vlákienok utkať nádhernú látku. Pestovaniu, zberu, výrobe a tkaniu sa

pôvodne venovali výlučne ženy.

 

Hodváb sa okamžite stal symbolom majetku a postavenia, ktorý mali výsadu nosiť len

členovia cisárskej rodiny. Určité obdobie bol dokonca hodnotný natoľko, že sa stal

platidlom a prostriedkom výmeny.

 

História hodvábu

Nakoľko je táto legenda pravdivá sa už nedozvieme, faktom však ostáva, že Čína bola

jediným producentom hodvábu niekoľko tisícročí. Odhaliť toto prísne strážené tajomstvo

sa podarilo až v roku 550 nášho letopočtu. Byzantský cisár Justinián vyslal dvoch mníchov

na misiu do Ázie. Pri návšteve čínskeho impéria sa im podarilo prepašovať dva zámotky v 

dutých bambusových paliciach. Krátko nato začala aj západná civilizácia hodvábnu výrobu,

ktorá sa rozšírila najmä v Taliansku.

Viete čo je twil, žoržet či šantung? Prečítajte si náš článok: Druhy hodvábu